Kriváň

Kriváň 2 494,7 m n. m. je vrch Vysokých Tatier. Leží nad Podbanským, približne 22 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša, na konci rázsochy, ktorá sa od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier odvetvuje v Čubrine. Je to jeden z najvyšších vrchov Slovenska a od 19. storočia je neoficiálnym symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti.

Medzi rokmi 1960 až 1990 bol zobrazený s vatrou na znaku Slovenska v štátnom znaku Česko-Slovenska. Dočasne nahradil tradičný slovenský znak s trojvrším a krížom, ktorý je dnes v štátnej symbolike Slovenskej republiky. V roku 2005 bolo rozhodnuté, že bude zobrazený aj na slovenských eurominciach. Po Kriváni je pomenovaná aj planétka (24260) Kriváň.

Nachádza sa v strednej časti Tatier, na juhozápadnom okraji geomorfologického podcelku Východné Tatry a ich časti Vysoké Tatry. Leží na hranici Prešovského a Žilinského kraja a okresov Poprad a Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Východná. Najbližším sídlom je juhovýchodne situované Štrbské Pleso a juhozápadne ležiace Podbanské, južným smerom sa nachádza Važec, Štrba a Tatranská Štrba a juhozápadne aj Východná. Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Kôprová dolina a Važecká dolina.

Kriváň je najvyšší a najvýraznejší vrchol v mohutnej rázsoche, ktorá vedie juhozápadným smerom z Čubriny. Vypína sa nad Nefcerkou, Kôprovou a Važeckou dolinou. Severovýchodne je v Nefcerskej doline mohutné Nižné Terianske pleso, ktoré, rovnako ako celú lokalitu a severné svahy odvodňuje Nefcerský potok. Ten ústí do Kôprovského potoka, zdrojnice Belej v povodí Váhu, kam odteká voda z celej západnej časti Kriváňa. Juhovýchodná časť patrí do povodia Bieleho Váhu, ktorý vyteká z Krivánskeho Zeleného plesa v závere Važeckej doliny a kam smeruje aj Beliansky potok z južných svahov. 

Severným smerom sa nachádza Hrubý štít (2 178 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Kotolnica (1 963 m n. m.), Tichý vrch (1 979 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.) a Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), západne Krížna (2 040 m n. m.), Všiváky (1 811 m n. m.) a Vyšná Priehyba (1 982 m n. m.), južným Kopa (1 773 m n. m.), Malý Kriváň (2 335 m n. m.) a Jamská kopa (2 079 m n. m.) a východne Sedielková kopa (2 062 m n. m.), Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Krátka (2 375 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.) a Hrubý vrch (2 428 m n. m.). Na vrchol vedie značený turistický chodník.

Na vrchol Kriváňa prví bezpochyby vystúpili neznámi haviari alebo pytliaci. Výstup spišskonovoveského evanjelického kazateľa, banského podnikateľa, prírodovedca a historika Andreasa Jonasa Czirbesza, uskutočnený 1773, treba považovať len za prvú písomne doloženú túru. Vtedy, bolo to 4. augusta 1773, prišiel skontrolovať prácu baníkov, a potom sa rozhodol so spoločníkmi vystúpiť na vrchol. Správu o výstupe uverejnil v knižke: Kurzgefasste Beschreibung des karpatischen Gebirges (1772 – 1773).

Kriváň navštívili známi priekopníci-bádatelia Tatier, napr. anglický cestovateľ Robert Townson (1793), francúzsky prírodovedec Belsazar Hacquet (1794), poľský geológ Stanisław Staszic (1805) alebo švédsky botanik Göran Wahlenberg (1813). Prvý zimný výstup uskutočnil roku 1884 Theodor Wundt a vodca Jakub Horvay.[13]

Prvou známou obeťou Kriváňa bol v roku 1898 krajčír Ján Blaškievič zo Spišskej Soboty, ktorý na horu neoprávnene vodil turistov.

Turisticky atraktívny skalnatý vrchol umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých a Západných Tatier, no tiež Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra a Oravské Beskydy.

Foto: freepik